Kafka: „Kniha musí byť sekerou na zamrznuté more v nás.“
V trnavskej knižnici je autorov na K tak veľa, že sú police určené ich dielam úplne preplnené (čo sa o okolitých písmenách povedať nedá). Hľadal som Kerouaca, ale ešte predtým, ako som ho objavil, som narazil na Kafku. O Kafkovi som sa predtým učil v škole, jeho diela som však nečítal, vedel som iba zovšeobecňujúcu (no na maturitu postačujúcu) poučku typu “písal o samote človeka, odcudzení od príbuzných a neschopnosti komunikovať so svetom”.
Prezeral som si Kafkovu tvorbu, keď tu ma zaujala kniha obalená bielym kancelárskym papierom, na ktorom stálo skromným fixkovým písmom Povídky - Kafka, F. Bola v nej aj jeho najznámejšia novela Premena, a keď som zistil, že tá má iba 50 strán, tak som si knihu požičal. A určite to nebola posledná kniha, ktorú som si od neho požičal.
Príbeh o úradníkovi, ktorý sa v jedno ráno zobudí premenený na obrovského nechutného chrobáka, je vám mnohým známy - ak ho však nepoznáte, tak vám nechcem pokaziť pôžitok z čítania. Preto iba poviem, že poučka v prvom odstavci sa úplne vzťahuje na túto novelu a je to príbeh tak tragický a zúfalý, že mi je vždy smutno, keď začnem rozmýšľať nad osudom a pocitmi Gregora Samsu.
Pocity samoty a ľudského odcudzenia sú typické takmer vo všetkom, čo Franz Kafka napísal. A dokáže to aj na veľmi krátkom úseku ako napr. v “Ti, kdo běží kolem*”
V tomto krátkom úryvku si tiež môžete všimnúť ďalšie typické znaky Kafkovho písania - používanie rozvitých komplexných viet a racionálne využívanie slov. Kafka nemrhá slovami, práve naopak, starostlivo ich vyberá a ukladá do viet. Nie nadarmo je považovaný za najlepšieho nemecky píšuceho autora 20. storočia.
Za zmienku stojí aj Kafkove sofistikované využívanie metafory a symbolov, ktoré nájdete takmer na každej strane. Aj vďaka tomu sú jeho knihy určené na viacnásobné čítanie, vždy v nich objavíte niečo nové - ide o akúsi depresívnu verziu Malého princa.
Kafkov štýl by sa dal so svojimi častými desivými a mätúcimi pasážami opísať ako nočno morový. Taktiež vynikajúco pracuje s napätím, ktoré stupňuje až do pre čitateľa neznesiteľnej intenzity - a práve v tom momente ju uvoľní a spôsobí mu uspokojenie. Práve túžba zistiť pointu sa v jeho tvorbe stáva hnacou silou, ktorá nás núti otáčať strany.
Malá bájka
„Ach,“ řekla myš, „svět je den ode dne těsnější. Nejdříve byl tak široký, až jsem měla strach, utíkala jsem dál a byla jsem šťastná, že konečně vidím vpravo i vlevo v dálce zdi, jenže tyto zdi se tak rychle sbíhají, že jsem už v posledním pokoji, a tamhle v koutě stojí past, do níž běžím.“ – „Stačí jen, když změníš směr,“ řekla kočka a sežrala ji.
Literárni kritici sa dodnes nezhodujú vo výkladoch jeho úvah, čŕt a noviel. Dokonca ho nevedia zaradiť ani do určitého literárneho smeru. Práve preto Kafka krátko pred smrťou požiadal svojho priateľa, aby spálil všetky jeho rukopisy - vedel, že ho ľudia nepochopia a v interpretáciách jeho slová poprekrúcajú. Našťastie ho jeho priateľ neposlúchol, a preto máte možnosť o vlastné pochopenie jeho tvorby. Najlepšie však Kafkovo písanie vystihol on sám:
„Myslím si, že by sme mali čítať len také knihy, ktoré nás zraňujú a bodajú. Ak nás kniha, ktorú čítame neprebudí úderom do hlavy, načo ju čítame? Potrebujeme knihy, ktoré v nás spôsobia katastrofu, ktoré nás hlboko zarmútia, ako smrť niekoho, koho milujeme viac než sami seba, ako vyhnanstvo v lesoch ďaleko od všetkých, ako samovražda. Kniha musí byť sekerou na zamrznuté more v nás.“
Franz Kafka
Čítali ste už niečo od Kafku? Čo to vo vás zanechalo?
*Úryvok je z knihy Povídky I.
Odpovede som našiel v tejto dvestostranovej knihe. Priblížila mi posledné dni druhej svetovej vojny na horách na Moravsko-Sliezskom pomedzí, krutosť nacistických Nemcov a odvahu slovenských partizánov, ktorí bojovali za náš štát a za našu budúcnosť. 
Prednedávnom sa mi do rúk dostala kniha s názvom 
Hamleta som prvýkrát čítal asi pred dvomi rokmi, keď som mal 15. Hra sa mi vtedy celkom páčila, ale určite by som ju nezaradil medzi to najlepšie, čo som kedy čítal. Občas mi totiž unikali súvislosti. Dnes som si knihu prečítal znova a zistil som, kde sa vtedy stala chyba. Čítal som Hamleta bez toho, aby som mu venoval svoju plnú pozornosť (napr. počas chôdze do školy). A plná pozornosť je pri čítaní divadelnej hry s množstvom postáv a scénických poznámok nevyhnutná. Navyše pri čítaní treba zapojiť i predstavivosť a oživiť divadelné postavy tak, akoby som ich videl v divadle. Presne to som dnes urobil. A objavil som hru hier.