Včerajší deň bol super. Napokon, celý uplynulý mesiac bol super - znova som si zvykal na Slovensko, vrátil som sa späť do školy a netradične oslávil svoje narodeniny.
Včerajší deň však bol jeden z tých dní, po ktorom vo mne večer ostal príjemný vnútorný pocit. Poďme ho teda zrekapitulovať pekne poporiadku.
Ráno som čítal knihu Okamžité sebavedomie (Paul McKenna). Táto kniha ležala v mojej knižnici už od môjho predamerického obdobia spolu s asi desiatimi neprečítanými súrodencami, a tak som sa rozhodol naplniť jej životný údel (prečítať ju). Plešatý zazerajúci ujo na obálke a jej komerčný titul ma síce trochu odrádzali, ale túžba za sebazdokonaľovaním bola silnejšia.
Kniha bola nad moje očakávania, našiel som v nej zopár dobrých myšlienok. I keď v nej boli trochu nudné cvičenia typu „Predstavte si, ako pred vami stoji vaše sebavedomejšie Ja. Všimnite si, aké má držanie tela, tón hlasu, pohyby. Teraz vstúpte do svojho sebavedomejšieho Ja. Aký je to pocit? Predstavte si pred sebou ešte sebavedomejšie Ja… Vstúpte doňho. Aký je to pocit? A teraz si predstavte ešte viac sebavedomejšie Ja… Nudím sa.” :D
Read More
Dnes som sa stal takmer-dospelým. Dnes som oslávil svoje sedemnáste narodeniny. A kto ich urobil nezabudniteľnými? No predsa ja! :) I keď narodeniny ako sviatok neuznávam (a považujem ich za hlúpe), dnešný bol pre mňa špeciálny, pretože to bol posledný deň, kedy som mohol naplniť želania zo svojho zoznamu 17 vecí, ktoré som chcel spraviť pred svojimi 17. narodeninami. A keďže dnes ráno mi ešte chýbalo 13 vecí na zozname, bol to veľmi zaujímavý deň. Prečítajte si ako sa mi darilo.
Read More
Tento príspevok som napísal na žiadosť čitateľky Simony, ktorá onedlho vycestuje na rok do Spojených štátov a nechce pri tom urobiť žiadnu chybu. Dúfam, že poslúži i ostatným výmenným študentom. Tu je teda zoznam:
Do kufra si dajte:
-
Oblečenie - záleží podľa oblasti, do ktorej sa chystáte vycestovať. Ak sa chystáte na Aljašku, pribaľte si teplý sveter a hrubé ponožky. Naopak, ak sa chystáte na Floridu, zabudnite na svetre a prineste si plavky a slnečné okuliare. Pre istotu si na internete nájdite viac informácií o počasí v danej oblasti a tomu prispôsobte svoj (onedlho americký) šatník.
Ja som šiel do Kalifornie a zobral som si so sebou spodné prádlo, niekoľko tričiek, krátkych nohavíc, dvoje dlhé nohavice, jednu mikinu, kabát, šál a dva páry topánok. Nebolo toho veľa, ale keby som sa balil znova, nezobral by som si so sebou tie druhé dlhé nohavice, kabát, šál a ani druhý pár topánok - ani raz som si ich neobliekol. Miesto toho som si kúpil nové a krajšie kúsky. Verte mi, v Amerike si oblečenie kúpite ľahko (a lacno).
-
Niečo slovenské (alebo vašo-krajinské) - dávam to hneď na druhé miesto zoznamu, pretože to považujem za veľmi dôležité. Nemusíte byť hrdými patriotmi, ale po mesiacoch v americkom prostredí vám bude drahé hocičo naše. Prineste si do Spojených štátov so sebou slovenské tričko, vlajku, alebo i symboliku vašeho mesta. Jednoducho hocičo, čo vám pripomenie domov.
Ja som si so sebou vzal podobné tričko, ako je na obrázku (len krajšie), slovenský znak na stenu, slovenskú bábiku (z Horehronia), a dokonca i nálepky slovenskej vlajky (v škole mali úspech). Najskôr som ho do školy nenosil, pretože som sa bál útokov spolužiakov, že prečo prezentujem cudziu krajinu, no potom som si uvedomil americkú rôznorodosť a to, že Amerike nie je cudzia žiadna krajina. Hrdo by som tričko nosil do školy… kebyže som ho nestratil :(. Odporúčam tričko i s naším štátnym znakom - cudzincom pripomína znak rytierskeho rádu alebo dokonca i kráľovstva :D.
Read More
V izbe som mal síce “bordel jak v tanku” (podľa mojej mamy), ale ja som to už nevedel vydržať - musel som ísť do školy hneď na druhý deň po príchode. Veď ma tam už netrpezlivo čakali všetci moji spolužiaci, učitelia, triedna… Teda, aspoň tak som ti to vtedy predstavoval.
Do školy som šiel hromadnodopravným autobusom, ktorý vyrážal o 7:05. Od toho žltého školského vo Waterforde sa líšil úplne všetkým. Bol zelený a volal sa EKO Bus. V Trnave sa toho asi veľa zmenilo, odkedy som odišiel.
Zaplatil som za lístok a sadol som si na sedadlo, ktoré bolo na rovnakom mieste, na akom som zvykol sedávať v Kalifornii. Uvedomil som si to až teraz, ale asi to nie je náhoda. I tam som zvykol sedávať v prednej polovici autobusu, v rade pri dverách (na tomto obrázku by to bolo za erbom Trnavy). Pozoroval som nastupujúcich ľudí, svojich milovaných slovenských spoluobčanov, ako sa tvárili a kam si sadali (podľa zákonov psychológie vždy čo najďalej od ostatných). Vtom som ju uvidel. Slečnu neznámu. „Aké pekné dievča!” prebehlo mi mysľou a moja pozornosť zbystrela. Potom som uvidel jej spolusediacu a dievča, ktoré sedelo krížom od nej - rovnaký prípad. Uvedomil som si, aká je pravda. Slovenky sú naozaj najkrajšie na svete. Nastal čas, aby som si na ne začal zvykať odznova (i keď to bola skôr šoková terapia).
Read More
Príchod na Slovensko po desiatich mesiacoch strávených v Kalifornii sa nezaobišiel bez ťažkostí. Najväčšou a zároveň i najočakávanejšou bol kultúrny šok.
Ten ma zastihol hneď v prvých minútach s mojimi rodičmi, ktorí sa ma pýtali rôzne otázky - po slovensky - a ja som im odpovedal, rovnako, po slovensky. Konečne. Avšak zasekávaniu sa v polovici vety a hľadaniu vhodných slov som sa nevyhol. A svoj nový foťák som premenoval na kameru - a vôbec som si to neuvedomoval (ang. fotoaparát - camera).
Po vyše pol hodine zvítavania sa na parkovisku sme sa konečne vydali do bratislavského Avionu. Ja a moja kamarátka Grétka, ktorá ma prišla čakať na letisko, sme šli najskôr do Ikei. Môj prvý slovenský nákup. 3 kultúrne šoky. Prvým boli nemé tváre ľudí, ktoré ma predbiehali. V Kalifornii som bol zvyknutý na „excuze me” (s dovolením) - zaznelo hocikedy, keď mi niekto prekrížil cestu, alebo potreboval, aby som uhol. V bratislavskej Ikei však ľudia nehovorili nič a pri nákupoch sa starali iba o seba. Keď nás potrebovali obísť, buď nám to vyjadrili očami alebo gestom ruky, obe vyjadrujúce „uhnite”.
Chýbajú mi eksjúzmi-ovania. Sú ľudské.
Read More
