Top 9 momentov v roku 2011
2011 sa končí a ja rozmýšľam nad tým, aký to bol rok. Prvú polovicu som strávil v Kalifornii, tú druhú na Slovensku. Zažil som toho veľa a stretol som mnohých ľudí.
1. Nová cesta
Na začiatku roka som sa rozhodol vybočiť zo zabehaného stereotypu a zvolil som si odlišnú cestu do školy. Zabočil som doľava miesto doprava. A, samozrejme, že som zablúdil. Bolo 7:08, autobus mi pravdepodobne už utiekol, a ja som sa zúfalo potuloval rannými zahmlenými ulicami Waterfordu. Po líci mi tiekla slza. Síce to bola prirodzená reakcia na chladný a suchý vzduch, no môjmu pocitu beznádeje vôbec nepomohla. Vtom som však pred sebou zbadal môj školský autobus. Akousi okľukou som sa musel dostať na zastávku - a i keď bolo už 7:11, môj autobus tam práve dorazil. Nastúpiť doňho a sadnúť si na studené kožené sedadlo bol ten najčarovnejší pocit, aký som zažil vo februári 2011.
2. San Francisco a Marina
Bol som v San Franciscu a stretol som sa tam so svojou kamarátkou Marinou, ktorá tam pracuje. Poloslovenka Marina veľkou náhodou objavila môj blog, a keď zistila, že bývam iba neďaleko San Francisca, napísala mi list. Odvtedy sme si ich vymenili už desiatky a stretli sme sa i naživo. Ja som Slovensko pripomínal Marine a Marina Slovensko pripomínala mne. Obom nám chýbalo. Počas leta Marina dokonca prišla prázdninovať na Slovensko, a tak sme sa stretli znova. Je mojou najlepšou americkou kamarátkou.
3. Zábavný park Great America
Tento obrovský zábavný park som navštívil dvakrát a jazdil som na takých kolotočoch, s ktorých sa mi aj teraz iba pri pomyslení na ne točí hlava. Prvýkrát som tam bol na výlete s ostatnými výmennými študentami, druhýkrát v rámci projektu z fyziky (rátali sme priemernú rýchlosť kolotočov, ich zrýchlenie na určitom mieste apod.). Na tieto dva dni budem vždy rád spomínať.
4. Príchod na Slovensko
Môj príchod na Slovensko v skratke najlepšie vystihuje veta: „Ako som sa cez to parkovisko na letisku dostal k nášmu autu si nepamätám, pravdepodobne som sa vznášal.” V ten deň vznikla i fotka Grétky, mojej kamarátky, ktorá ma prišla čakať na letisko. Viete prečo jej tak vejú vlasy? Pretože sa odvracala od objektívu, aby som ju nefotil! :D Ale ja som šikovný a stihol som ju odfotiť.
5. Návrat do školy
Do školy som sa vrátil hneď na druhý deň po príchode, a to i napriek tomu, že bol iba jún. Veľmi som túžil znova vidieť svojich spolužiakov a potešene som zistil, že sú to stále sú to tí istí individualistickí, infantilní mladí ľudia, ktorých som vždy mal rád. Škola ma však po čase prestala baviť a v júni som do nej chodil iba sporadicky. Keď sa mi zachcelo.
6. Pohoda festival
Bol som i na Pohode, a čo vám budem rozprávať - bola tam jednoducho pohoda. Super ľudia + super hudba + super prostredie = super atmosféra.
7. Liezol som po stromoch
Liezol som po stromoch a cítil som sa pri tom ako malý chlapec. Slobodne a neviazane. Túto fotku fotila Grétka. Však je talentovaná?
8. Deň, kedy som sa prekonal.
Zabehol som si štvorkilometrový maratón (za polhodinu), len aby som stihol autobus do Červeného kameňa. A neľutujem to, práve naopak. S Dominikou sme mali pekný deň a vytvorili sme si i nečakané priateľstvo so sokoliarkami. Za fotku z môjho instantného fotoaparátu (kvázi polaroidu).
9. Vianoce
Tento rok som zažil najkrajšie Vianoce, pretože to nebolo o darčekoch, ale o bytí s mojou rodinou, ktorú si vďaka minulým Vianociam bez nich vážim ďaleko viac. Jabĺčko na fotke je naše pravé rozkrojené rodinné jabĺčko.
Počas 2011 som toho zažil veľa, no nakoniec som zistil, že to najdôležitejšie je zároveň i to najvšednejšie. Stretol som mnohých ľudí, len aby som zistil, že tí najdôležitejší sú tí, ktorých mám doma. Ak by som mal rok 2011 zhrnúť do štyroch slov, boli by to naučil som sa veľa.
